borisn

Po mojom prvom článku som čakal, že nebudem mať potrebu dlhšie na niečo reagovať z  pohľadu právnych výkladov.

Dnešný deň priniesol nový „ústavnoprávny pohlaď“ a výklad na ústavnoprávne inštitúty a ich fungovanie. Uvedené nóvum poskytol pohlaď p. poslanca Kremského, na ktorý mi nedá nezareagovať.

Opäť je účelom článku poukázať na ústavnoprávnu rovinu a nie na politické dianie v našej krajine.

P. poslanec Kremský vo svojom statuse na sociálnej sieti uvádza „Je zbytočné vykopávať otvorené dvere a tlačiť, aby okamžite odstúpil aj Igor Matovič. On jednoducho nemôže formálne odstúpiť, pretože tým by odišla aj celá vláda a krajinu by nemal kto riadiť.„

Nech tento článok nie je tak dlhý ako predošlí, pokúsim sa rýchlo uviesť p. poslanca do ústavnoprávneho rámca a to aj napriek tomu, že mi/nám na konci statusu cez hastag odkázal, #budmerozumni

Z hľadiska Ústavy SR aj naďalej platí a zatiaľ to nikto nespochybnil Čl. 115 ods.2, ktorý uvádza „Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.“

Je zrejmé, že z vyššie uvedeného ustanovenia Ústavy SR neexistuje žiadna potreba vykopávať otvorené dvere, ktorých vykopnutie by malo za následok  bezvládie. Keďže po prijatí demisie zo strany prezidenta SR je vládnutím v krajine poverená súčasná vláda, ktorej sa ale „virtuálne doplní“ dodatok v „demisii“. Táto vláda v demisii aj naďalej môže vykonávať svoje právomoci.

Na uvedené ústavnoprávne „výklady“ ústavných princípov p. poslanca môžu existovať len dve možnosti ako ich interpretovať. A ani jedna z nich nie je hodná pochvaly.

– Prvým vysvetlením podľa môjho názoru môže byť, že pán poslanec zavádza a nehovorí pravdu. Lebo z Čl.115 ods. 2 Ústavy SR je jednoznačne zrejmé, že v žiadnom prípade a to viac ani v tom formálnom nie je obmedzené podanie demisie predsedu vlády SR tým, že nastane bezvládie. Rovnako nám Ústava SR v predmetnom článku poskytuje jasnú a zrejmú odpoveď, kto naďalej vykonáva vládu. Čiže ani v reálnej ani vo formálnej rovine nebude existovať bezvládie, ktoré uvádza p. poslanec.

– Druhým vysvetlením je, že p. poslanec sa v snahe opísať politickú situáciu pokúsil poskytnúť „zjednodušený“ ústavnoprávny výklad. Tento výklad je ale právne aj vecne nesprávny. Mohol tento „ústavný“ výklad urobiť v dobrej viere, ale napriek tomu je potrebné sa naňho pozrieť zo širšej perspektívy. Výkon poslaneckého mandátu je ústavná funkcia. Pri preberaní svojho mandátu poslanci NRSR skladajú prísahu podľa Čl. 75 ods. 1 Ústavy SR, ktorá znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie …. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“. Preto si dovolím uvažovať nad plnením tohto sľubu zo strany p. poslanca. Buď p. poslanec nie zrovna vzorne plní svoj sľub alebo o predmetnom ustanovení Ústavy SR nemá vedomosť.

Aj v prípade, že p. poslanec sa snažil postupovať v dobrej viere ako som uviedol vyššie. Má povinnosť uvádzať vecne správne informácie, hlavne v takej dôležitej oblasti ako sú ústavné princípy fungovania štátu. Preto je zarážajúce, že sa pri  svojej prípadnej nevedomosti o ústavnej problematike neporadil s vlastným predsedom ústavnoprávneho výboru, ktorý by ho mohol vystrihať pred zavadzajúcimi „ústavnoprávnymi výkladmi“ ústavného fungovania štátu.